Motýlie Krídla

Autor: Ján Moravčík | 14.6.2011 o 9:56 | (upravené 14.6.2011 o 17:33) Karma článku: 4,82 | Prečítané:  563x

Asi pred týždňom som kráčal po drevenom moste v Dolnom Kubíne, a nie po prvý krát ma oslovili traja študenti strednej školy s vrecúškom plným modrých motýľov a papierovou krabičkou. Zhodou náhod som jedného z nich poznal, a keďže som nemal naponáhlo pridal som sa k nim, že budeme tých pár metrov zdieľať rovnakú trasu. Len tak, zo zvedavosti, som sa opýtal, že na čo zbierajú peniaze tentokrát. Odpoveď prišla takmer okamžite a v prvotnom štádiu našej konverzácie ma naozaj chytila za srdce. Zbierame peniažky pre deti so svalovou dystrofiou, nenájdeš „euríčko“ ? Ako som už spomenul, okamžite sa mi vybavili detičky na nemocenskom oddelení a aj ten modrý motýľ vo mne evokoval čudné pocity. Ani neviem prečo. Možno pre film Butterfly effect, alebo pre modrú farbu ktorú často používa Unicef na gombíky alebo svoje logá.......... alebo som stále myslel len na tie deti.

 

V živote som o „dni belasého motýľa“ nepočul, a zrejme ani tá hŕstka zberačov nemala ani len tušenia, čo vlastne robia. Požadoval som od nich informácie, ktoré by mi ako-tak priblížili organizáciu, ktorá zastrešuje takúto dobrovoľnú zbierku. Alebo aspoň nejaké strohé informácie, ktoré by ma aspoň čiastočne presvedčili o tom, že moje peniaze vážne niekomu pomôžu. Asi tušíte, aká odpoveď sa mi dostala. „Čo ja viem? Nám to dali v škole že si máme nájsť miesto a zbierať. “ Vtedy zo mňa opadol ten príval prvotného súcitu. Nebolo to pre to, že takéto občianske združenia si môžu nechávať podľa mňa dosť veľký percentuálny podeil zo zisku na svoju prevádzku a náklady, alebo že by sa môj pohľad na deti s muskulárnou dystrofiou zmenil, ale práve pre to, že na zozbieranie niekoľkých mesačných platov všetkých čitateľov tohto blogu stačí zlepená krabička a naučená fráza.

 

Áno som veľký sebec a utopista. Nebol som schopný obetovať jediné euro. Jedno jediné za prenádherného motýľa. Ba čo viac – drzý som bol. Chcel by som, aby tí ľudia vedeli, kam tie peniaze pôjdu, aby mi vedeli povedať, koľkým ľuďom už pomohli, aby mi vedeli priblížiť organizáciu a jej aktivity, aby som nemal na najviditeľnejšom mieste niekde na hrudi vycapenú belasú ozdobu a pocit spasiteľa s úsmevom na tvári a možnosť hádzať pohŕdavý pohľad na každého, kto neučinil tak ako ja.

 

Veď takýchto dní je len pár do roka. Dní kedy sa môžeme cítiť lepšie. Dní kedy môžeme s pocitom spokojnosti večer skláňať svoju hlávku do vankúša, lebo sme sa stali súčasťou „akejsi zbierky“ niekde na námestí. Netvrdím, že pseudoaktivisti by mali absolvovať pred zbierkou dvojtýždňové školenie. Veď ja sám som sa pomocou všemocného google-u už za pár sekúnd dopátral k názvu OZ, číslu účtu a niekoľkým pre mňa dôležitým informáciám o aktivitách a prevádzkovaní, či množstve vyzbieraných peňazí a ich účelu.

 

Zarobené peniaze si vážim a som ochotný pomáhať, ale len tomu, kto ma presvedčí, že budú správne použité. Aj keď to nebýva veľa, niekedy len pár centov. Rád, dokonca veľmi rád dávam peniaze umelcom na ulici, ktorí ma pobavia či oslovia, čas od času si kúpim Nota Bene, niekedy zas obetujem menší finančný obnos rôznym združeniam, či aktivistom no nikdy to nieje len za naučenú frázu a ozdobu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?